... o potrebe predmetu ekonómia na všetkých stredných školách. Dnes vypichnem iný problém, ktorý môže byť viac, alebo menej dôležitý. Všetko podľa uváženia.
Problémom je podľa mňa rozloženie školských povinností v rámci dňa. Na základných a stredných školách je určený časový harmonogram tak, že od 08:00 do max 14:00 sú školáci v školách, a učia sa. Potom však školské povinnosti nekončia, žiaci dostanú domáce úlohy a musia sa svojim školským, resp. pracovným povinnostiam venovať aj vo svojom voľnom čase. Čo sa týka vytvárania pracovných návykov to preto nevidím ako správny krok. Aj žiak má vedieť, že ak si splní svoje povinnosti v práci, potom má voľno. Školy však učia žiakov, že nosiť si prácu domov je normálne, nie len že normálne, dokonca že to je ich povinnosť - pracovať aj vo voľnom čase.
Časový harmonogram je dokonca ešte horší na vysokých školách, čo už je čas hneď predo dvermi pracovnému životu. Dovolím si pre ilustráciu zverejniť vysokoškolský rozvrh.
Každý deň má študent iný rozvrh, každý deň vstáva v iný čas, niekedy ide do školy na desiatu, niekedy mu začína škola poobede. 2-hodinové medzery medzi predmetmi nedovoľujú mať ani poriadnu brigádu. Šikovnejší študenti si presunú predmety k iným učiteľom v iný čas, aby mali viac voľného času pokope. Nie každý má však takú možnosť, učebne majú kapacitné rezervy a samotní pedagógovia väčšinou nechcú, aby im na hodiny chodili iní študenti, ako tí, ktorých majú zapísaných. Iní šikovnejší študenti nechodia na prednášky a venujú sa hlavne brigádam. No a tiež vieme, že veľa VŠ študentov ani nebrigáduje.
Už len zo samotnej podstaty, zo samotnej tvorby rozvrhu je jasné, že študent nezíska časovo-pracovné návyky ani na VŠ. Dokonca sa tento rozvrh mení každý polrok !
Škola nezabezpečí ľudom časovo-pracovné návyky, aké bude využívať drvivá väčšina ľudí po škole.
Na nižších stupňoch získa študent návyk, že práca sa musí nosiť aj domov = stres
Na vysokej škole získa návyk, že každý polrok bude pracovať v inom čase a pre iných ľudí. 5 rokov získava návyk, že 2 hodiny robí, 2 hodiny voľno, raz vstane o deviatej, raz o jedenástej. A potom zrazu v práci 8 hodín v kuse a absolventovi sa to zdá "akosi veľa naraz" . Žiadna možnosť plánovať prácu, plánovať súkromný život, po každých 2 hodinách má 2 hodiny pauzu.... = stres do budúcna, nepripravenosť
Týmto hovorím len za seba, cítim sa pohodlnejšie, bezpečnejšie a vyvoláva to vo mne menej stresu, keď mám pracovné istoty. Pracovnú istotu, že si nemusím nosiť prácu domov a pracovnú istotu, že ma každý polrok nepreložia robiť niečo iné. Ja osobne som veľmi tešil na to, ako budem stabilne pracovať v stabilnom čase a budem každý deň vedieť, čo si cez svoj voľný čas môžem a čo nemôžem dovoliť. Môžem plánovať na pol roka, na rok dopredu atď. A prečo to píšem ? Nezmení to svet, avšak aspoň o pár percent by sa mohla znížiť fluktuácia mladých ľudí v práci, ak by mali absolventi lepšie časovo-pracovné návyky = menej stresu, väčšia pohoda, lepšia možnosť time-managementu = koniec koncov aj lepšie pracovné výkony.