Mienkotvorba médií pre jednoduchých ľudí

Autor: Tomáš Mihalík | 28.6.2018 o 22:14 | (upravené 28.6.2018 o 22:55) Karma článku: 1,88 | Prečítané:  623x

Einstein dokáže zakriviť časopriestor. Médiá dokážu zakriviť realitu. Alebo ako by povedal pán Gašparovič: „Ja som veľmi rád, že aj vo všeobecnej teórii reality, revitality, ré, teórii reality, teórii relativity..... !"

Ach áno,  tie naše médiá a ich všeobecná teória reality. Na maturitnej odpovedi som z toho mal trojku. Či to som mal Hurbana ? No ja už neviem.

Každopádne z hľadiska pozorovateľa, konštatovateľa a teraz už aj písateľa má pre mňa mediálna mienkotvorba  istý, neexaktný význam, ktorý ovplyvňuje myslenie ľudí.

Čo mám na mysli ? To, že médiá už ani nemusia klamať, aby dosiahli, čo chcú. Stačí zverejňovať len časť pravdy a ľudský mozog si zvyšok dotvorí, lebo je tak nastavený.

Nebudem to však ďalej takto všeobecne opisovať. Ukážem to na príklade:

Predstavme si, že na Slovensku existujú len dve informačné médiá. Denník A a Denník B

Predstavme si, že:

30% ľudí číta len Denník A,
30% ľudí číta len Denník B,
20% ľudí číta oba denníky,
20% ľudí nečíta nič.

Ďalším vstupom do príkladu je, že oba denníky zverejňujú pravdu a rovnako čitatelia VEDIA, že čitajú pravdu. Aj napriek tomu čitatelia Denníka A obviňujú čitateľov Denníka B z toho, že v ich denníku sú klamstvá a naopak.

Otázka znie. Prečo sa 60% ľudí na Slovensku stále háda o tom kto má pravdu, keď na základe vstupných faktov majú pravdu obe skupiny ?

Odpoveď: Pravdu nemá ani jedna skupina. Lebo všeobecná teória reality.

Všeobecná teória reality

Aj keď obe skupiny čítajú pravdu, zabudli na fakt, že ani jeden denník im neposkytuje 100% existujúcich informácií. Zverejňuje len takú pravdu, akú zverejňovať chce. Čitateľ, keďže nevie, že nevie všetko, tak predpokladá, že všetko vie. Preto informácia z „druhej ruky“ je pre neho automaticky buď nepravdivá, alebo prekrútená.

Jednou zo základných ľudských vlastností je aj zvedavosť a hľadanie odpovedí na svoje otázky. Myseľ človeka sa necíti dobre, keď nepozná odpoveď na svoju vlastnú položenú otázku, a preto sa snaží vyplniť miesto, kde sa má nachádzať odpoveď informáciou z vlastných zdrojov, ktoré dovtedy získal. Inou ľudskou vlastnosťou je aj prítomnosť ega. Človek najčastejšie verí takej odpovedi, ktorú počul ako prvú, alebo takej odpovedi, na ktorú sám prišiel. Aj keby iná možná odpoveď (druhá v poradí) mala rovnako veľa dôkaznych zdrojov, že je pravdivá, človek by ostal pri prvej odpovedi. Pričom logicky by mal byť zrazu v pomykove a v teoretickej šanci 50 na 50 na správnu odpoveď.

Práve tieto vlastnosti stoja za otázkou, prečo sa tých našich 60% ľudí stále háda.

(pri tejto téme ma napadol jeden krátky príbeh, ktorý si nedovolím nespomenúť. Kto nechce čítať, nech preskočí na nadpis Mienkotvorba médií. Žilo raz jedno prasiatko. Každý deň robilo to isté. Jedlo, váľalo sa v blate a spalo. Takto to šlo dni, týždne, mesiace, ba dokonca roky. Každým ďalším dňom keď sa prasiatko zobudilo, si bolo stále viac isté, že sa nachádza v prasacom raji. Nemuselo robiť nič, stravu malo zaobstarané, rovnako teplú nocľah. Bálo sa vždy menej. Napokon sa už nebálo vôbec a po stovkách a stovkách dní si aj povedalo: "Som v raji !!!" ..... Na druhý deň prišiel farmár, podrezal mu krk, strelil ho do hlavy a nechal vykrvácať na trojnožke. Ponaučenie ? Prasiatko na základe dostupných informácií, ktoré malo, bolo každým dňom viac a viac presvedčené že sa nachádza v raji. Realita, tá naozajstná, bola taká, že sa každým dňom len približovalo k smrti. Lebo farmár si prasiatko kŕmil na slaninku. Aj takto dokáže pokriviť realitu nedostatok informácií. )

Mienkotvorba médií

Ako teda môžu médiá využívať tieto ľudské vlastnosti vo svoj prospech? Ako môžu klamať ľudí, aj keď všetko čo píšu je pravda a vďaka tej pravde sa vlastne vyhýbajú nejakým zákonom daným trestom za šírenie možných neprávd ?

Príklad:

Tie naše dve médiá spomenuté vyššie vedú politicko-propagandistický boj vo svojej krajine. Ale každé médium je pod drobnohľadom štátu aby nezverejňovalo klamstvá.

Denník A je ovládaný západnou propagandou, Denník B je ovládaný východnou propagandou.

Za mesiac jún sa v západnom svete stalo dokopy tisíc udalostí. Vo východnom svete sa tiež stalo tisíc udalostí. Celkovo sa na celom svete stalo 2 000 udalostí o ktorých môžu médiá informovať.

Dané udalosti by sa dali rozdeliť podľa toho, či boli „dobré“ alebo „zlé“ .

Keďže všetci sme len ľudia, všetci robíme aj chyby. V západnom svete sa teda stalo 500 dobrých udalostí a 500 zlých. Vo východnom svete samozrejme rovnako. No a médiá o tom informovali.

(Skúsme si predstaviť základný význam slova dobrý = občania pomáhajú chorým zvieratám, človek zachránil iného človeka pred utopením, ľudia vytvárajú zbierky na pomoc chudobným a slova zlý = človek ukradol, človek zabil. Viem, že v zložitejších prípadoch sa dá polemizovať medzi dobrom a zlom a je to vec názoru.)

Pozn. autora: Tí ktorí tento blog nepochopili na začiatku, ho už určite pochopili teraz. Ale tak poďme to dokončiť.

Denník A informoval o 1000 udalostiach, ktoré sa stali vo svete a rovnako denník B informoval o 1000 udalostiach, ktoré sa stali vo svete.

.

.

.

Otázky na záver za sto bodov:

O akých udalostiach informoval čitateľov denník A a o akých denník B ? A prečo sa 60% ľudí stále háda o tom, kto má pravdu ?

Máme takéto mienkotvorné médium aj na Slovensku ? Máme na Slovensku jednoduchých ľudí, ktorí takejto mienkotvorbe podliehajú ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.


Už ste čítali?